Život je dar vďaka vám

Ahojte!
Dnes by som sa venovala téme obdarujme svojich milovaných.
Darujme to najvzácnejšie – čas, lásku a život.
Dnes mal môj syn narodeniny. Ako každé dieťa, veľmi sa tešil. A už týždne dopredu sa dennodenne vypytoval, koľko musí ešte spať, aby mal narodeniny.
Pre každého sú narodeniny výnimočným dňom.
Snažila som ho aj tak urobiť výnimočným, aby cítil, že je v mojom živote veľmi dôležitý. Darovať pocity, momenty a pozornosť.

Však aký je to krásny pocit vstať ráno a objať svoje dieťa.
Pozrieť sa mu do šťastných očí a zagratulovať mu k najkrajšiemu dňu, k narodeninám.
Život je vzácny dar. Pobozkať, objať a držať zdravého, krásneho, múdreho v náručí.
Cítiť ho v úprimnom objatí. Je to pohladenie duše. Cítiť svoje ,,ja“, spokojné a hrdé.
Už je taký veľký, že mi povedal ,,nechcem prekvapenia“. Taký veľký, že presne vie, čo chce. A preto sme spoločne kúpili darček už pred narodeninami, aj keď vedel, že ho dostane iba v deň svojich narodenín.
Veľmi sa tešil, že prišiel jeho deň. Deň, keď svoj darček už konečne rozbaliť môže.
Po škole mu hovoríme:
„Zlatko, nakoľko máš dnes narodeniny, tak si môžeš vybrať niečo, keď chceš.“ On na to: „Nie, mama, nie, ďakujem, ja nechcem už nič.“
Bola som veľmi hrdá, že mu nejde o to, aby všetko mal, a hlavne niečo, čo ani nepotrebuje.
Len preto, aby niekto niečo kúpil.

„Tak dobre, ale keď máš narodeniny, tak sa spoločne vyberieme a pozrieme na vianočne trhy, spoločne ochutnáme horúci vianočný punč a niekde, keď myslíš, tak sa aj najeme, a potom sa spolu večer ešte pohráme. Spoločne budeme tráviť celý tvoj nádherný deň.“ Aby bolo dieťa šťastné, netreba veľa, len aby sme sa venovali a darovali mu svoj čas.

Bola to radosť v očiach.
Naše deti nepotrebujú to, čo im mi chceme kupovať, nepotrebujú to, čo si dospelí myslia. Nemyslime, ale pýtajme sa. Oni potrebujú nás. Náš čas a našu lásku.
Spoločne robme veci a darujme im spoločné zážitky.

Kamarátka mi raz povedala a mala veľkú pravdu. Držím sa jej dodnes.
Celý týždeň robíme, iné naše deti nepoznajú, len stres dookola. Začína to už ráno a nekončí to večer. Ponáhľaj sa, lebo zmeškáme, sadni do auta… Ráno sa v aute prebúdza .. potom pred školou ich vyložíme… po škole vyzdvihneme.. na krúžok odprevadíme… ponáhľaj sa.. dookola to isté… len telefóny, tablety ..slová, ako.. hm ..a aha.. a nič.. ponáhľaj sa… máš všetko.. kam ideš..
Kto to nepozná?! Stačilo. Prišla na to, že mladý, veľký, nikto sa s nikým nerozpráva. Najlepšie riešenie – príroda. Napr. spoločné prechádzky v prírode, bez mobilu a bez iných, len oni spolu. A zrazu zistíš, že skôr alebo neskôr nemáš nikoho iného pri sebe, len svoju rodinu a iba s nimi sa musíš rozprávať. Ticho ti začne byť zrazu nepríjemné, alebo zrazu získaš iný pohľad na svet. Príroda ti otvorí oči. Zrazu sa zrodia témy, rozhovory a nápady, zrazu sa začína spoločne rozprávať a zrazu sa ľudia približujú.
Odvtedy si jej nápad len pochvaľujem, lebo ona to dokázala. Presadiť to, o čom iní iba hovoria.

Milujem, keď mi aj iní ukážu možnosti, ktoré nás posúvajú k pozitívnym zmenám.
Ďakujem a všímajme si iných, nechajte sa inšpirovať aj vy.

My sme si vianočné trhy perfektne užili, horúci punč vypili a premrznutí sa spoločne tešili domov.
V aute sme si ešte pozerali krásne vyzdobené mesto, ktoré je už pripravené na najkrajšie sviatky, na Vianoce.
Bol to krásny hodnotný deň, plný zážitkov a radostí, ale hlavne užili sme si ho spoločne v láske a v zdraví.

Prajem vám všetkým, aby ste si každý moment užili v láske,v porozumení a hlavne v kruhu svojich milovaných

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.