Šťastie ako predpoklad zmeny

Ahojte

Prišiel ďalší deň na napísanie pár riadkov. Dnešnou témou, by som si vybrala pojem šťastie vďaka sebapoznaniu a rozvoju svojho „ja“.

Šťastie ako pocit, je asi najviac vyhľadávaným pojmom, pocitom v živote ľudí. Každý ho prežíva a vníma ináč. V každom jednom z nás aj vyvoláva niečo iné.

V čom vôbec spočíva šťastie? Ako ho definovať? Kedy dosiahnem pocit šťastia? Je to pretrvávajúci pocit alebo je menný? Akú požiadavku mám voči pocitu šťastia?

Poznám ho, uvedomujem si ho, je viditeľný alebo ho viem predstierať.

Veľmi ťažko definovaný pojem a veľmi rôznorodý, už iba kvôli tomu, že je to subjektívny pocit každého jedného z nás a je to otázka pohľadu. Je menný a dokáže sa prejavovať rôzne.

Ten istý človek v tej istej situácii môže šťastie prežiť ináč. Je to aj kvôli tomu, že ani v jednej situácii nie je sám.

Preto je lepšie prihliadať v prvom rade objektívne, a až potom sa zorientovať vo svojom subjektívnom cítení a definovaní. U každého z nás je škála uspokojenia svojho pocitu ináč nastavená.

Každý z nás je individuálny a jedinečný. Pre mňa je krásne poznať rôznych ľudí, vidieť pestrosť pocitu šťastia, a možno ich aj motivovať k inému uhlu pohľadu, aby videli krásu vyjadrenia emócií pod názvom šťastie, ktoré majú tak na blízku a niekedy si ho ani nevšimnú. Ako prvým krokom k dosiahnutiu správneho pocitu šťastia som ja začala najprv spoznávať samú seba.

Najlepšie je začať sám so sebou a docieliť harmonický rozvoj telesnej, duchovnej a mentálnej roviny. Hlboko a úprimne sa pozrieť do svojho „ja” a upresniť si svoje požiadavky, ktoré kladiem v prvom rade na seba, v ktorej fáze života sa nachádzam a dospieť k poznaniu, čo sú naše vlastné ideály. Identifikovať princípy rovnováhy medzi telom, dušou a mysľou.

Veľa ľudí podľa môjho názoru nepozná samých seba, zaoberajú sa okolím, požiadavkám a zabúdajú na dôležitosť seba samého. Veľmi veľa počujeme, že ľudia žijú vo vzťahoch, kde jeden toho druhého ani nepozná. Po dlhých rokoch spolužitia sa tieto vzťahy rušia. Dôvodov je veľa, ale ktoré tak často počujeme, alebo ste už asi počuli aj vy sú napr.: Keby som bol/a vedel/a, čo je to za človeka, čo v sebe skrýval/a atď. Čo chceli títo ľudia vedieť, alebo čo skrývali tí druhí? Kto koho klamal, kto klamal sám seba? Kto nevedel, aký má dopyt a kde je ponuka?

Áno, môže to tak byť a asi to tak aj je. Len keď sa vrátime na začiatok celej eufórie, kde to začalo, môžeme si položiť otázku ,,je to to, čo ja chcem alebo je to to, čo iný chce? Alebo sa uspokojím, lebo ani neviem čo chcem? Nájsť rovnováhu medzi všetkým je asi to najťažšie a ešte ťažšie je to, keď si uvedomíme, že nikdy nie sme sami v našich rozhodnutiach. Otázky ako ,,Som si vedomá/ý v hĺbke môjho „ja”, že je to presne to po čom túžim? A ako ma to uspokojí? Tak, ako si to predstavujem?…alebo tak, aby to vyhovovalo iný?“

Veľmi veľa otázok, ktoré nie sú jednoduché sú skôr, by som povedala, veľmi komplexné v rôznych súvislostiach a časom aj veľmi rýchlo menné. Kde sú moje potreby, a ako dlho budú tieto potreby pretrvávať, sú dlhodobé, krátkodobé alebo impulzívne? Každý máme nutkanie svoje potreby uspokojiť, inštinktívne hľadáme ponuku, zabúdajúc na svoje „ja”. Naberáme na skúsenostiach a informáciách počas svojho života a vedome vďaka raciu – rozumu sa snažíme tieto informácie selektovať, a takto urýchľovať proces rozhodnutia. U niektorých prevláda viac emocionálne, ako racionálne rozhodnutie alebo naopak. Tu je najlepšie vytvoriť rovnováhu medzi rozhodnutím. Rovnováhu preto, lebo človek je racionálna a emocionálna bytosť v jednom.

Vďaka definovaniu svojho vlastného obrazu osoby, bytosti môžeme dospieť k osobnostnému poznaniu a nájsť svoju rovnováhu. Človek sa v prípade uspokojovania svojej potreby rozhoduje väčšinou racionálne. Pritom by sme nemali zabudnúť, že pocit šťastia je emocionálneho charakteru. Najlepšie je, keď v rámci svojich racionálnych rozhodnutí prihliadame na svoju emocionálnu rovnováhu a berieme do úvahy naše pocity. V prípade ak sami seba oklameme, alebo svoje pocity utláčame, tak sa nám prejavia neskôr v inej forme alebo sa prejavia v našom správaní. Všetko čo raz v sebe prežijeme, precítime alebo sa nad tým zamyslíme, je v nás a sa z nás len tak nestratí, ale sa transformuje do svojho „ja“ t. j. jedinečnej osobnosti, ktorou je každý z nás.

Slobodné rozhodnutia z vlastného „ja“ sú vedomé a nevedomé vzorce, ktoré môžu byť skreslené alebo zle interpretované. Poprípade vštiepené inými, stratou vlastného „ja“ napr. hodnoty uznávané, očakávané inými, alebo negatívne emócie ako je hnev, strach, alebo pozitívne napr. radosť a iné. Impulz rozhodnutia, ktorý nabral orientáciu, je možno len pud za niečím, kde už uspokojujeme iba pocit ega napr. dosahujem to, lebo to musím, chcem atď. Takto sa môže stať, že sme zabudli na podstatu impulzu, ktorý bol vyvolaný osobným dopytom našej potreby vychádzajúcej z nerovnováhy alebo z nedostatku vo svojom „ja“ a inšpirovaného svojím „ja”. Asi by som to definovala takto ,,dôležitosť celého spočíva v uspokojení hormonálnej zmeny vyvolanej v tele človeka, ktorej vyvrcholením je pocit šťastia.

Najlepšie je, ak pochopíme fungovanie osobnosti a každý tú svoju vlastnú. Zistíme, ktoré sú tie nevedomé procesy, ktoré vplývajú na vedomé rozhodnutia a vedomé rozhodnutia z dlhodobého hľadiska, ktoré menia nevedomé vzorce. Pomer vedomej a nevedomej časti psychiky sa v priebehu života mení t. j. nezabúdajme, že sa nachádzame v procese zmeny a je len na nás, ktorým smerom a v koho prospech. Napr. dieťa si uvedomuje menej ako dospelý a vie sa horšie vedome regulovať, alebo alkoholik je viac závislý od nevedomia ako nealkoholik. Hlavnými krokmi sú úprimné, správne nastavenie svojho obrazu „ja“ , potom prehodnotenie determinantov ovplyvňujúce šťastie, ich eliminácia.

Osobný pocit šťastia je menný a nie statický. Mení sa naša osobnosť, menia sa naše skúsenosti ale čo je ešte lepšie menia sa informácie, vďaka ktorým sa mení náš uhoľ pohľadu a obraz seba a okolia. Byť šťastný vo vzťahu, znamená vedieť poznať najprv samého seba, mať úctu k sebe samému a poznať svoje hodnoty, potreby a požiadavky. Ak budeme úprimní sami sebe, neoklameme ani okolie. Ja vždy hovorievam, možno oklameš svet, ale nikdy neoklameš sám seba, svoj pud, svoje myšlienky, svoje pocity a svoje potreby. Ak máme ale obavu, že svoju identitu neochránime a nastavíme si múry obrany, zistíme neskôr, že potrebujeme väčší odpor na ochranu svojho múru, ako keby nebol. Ak by sme ľudí, ktorí nám bránia pri uspokojovaní našich potrieb, potrieb svojho „ja“, ľahkou formou v danom čase požiadali a vyjadrili im svoje úprimné „ja”, tak by sme dosiahli väčšie uspokojene za menšiu vynaloženú energiu.

Žiadaná vlastná potreba by sa rýchlejšie uspokojila a zostatkovú energiu by sme mohli venovať samým sebe, a aj takto dosiahli pocit šťastia, po ktorej každá živá bytosť túži, a ktorá je potrebná na zdravé prežitie života.

Šťastie je pocit, energia, motivácia potrebná na existenciu, zviditeľnená našim správaním, prejavom vyjadrená emóciami. Ja o sebe môžem povedať, že som šťastný človek. Jedno vám ale prezradím, šťastie je v každom z nás a okolo nás.

Tento jesenný listok som našla cestou domov, tak ho sem prikladám, ako bozk pre svojich priateľov, rodinu a známych, ako spôsob prejavenia lásky a šťastia, že ich mám.

Zaradiť jeden dobrý skutok k druhému tak, aby medzi nimi nebolo medzery, to nazývame šťastným životom. (M.Aurelius)

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.