Ľudský prístup v nemocniciach

Ahojte

Neviem ako vy, ale keď počítam tak nám zostáva už iba 12 dní do Vianoc.

Predvianočné obdobie som si naplánovala ináč, ale keď vám zdravie povie, že dosť, neurobíte nič proti tomu. Raz dva sa vám zmenia plány.

Zostáva vám už iba poslúchať.

Na Vianoce sa tešíme asi všetci.

Teším sa, že všade bude ticho, kľud a s dobrým pocitom si spoločne sadneme za sviatočný stôl.

Aj keď vieme, že Vianoce sú sviatkom, nie každému sa podarí ich tráviť v kruhu svojich milovaných.

Až teraz po veľkých zhonoch a cestovaniach si uvedomujem krásu tohoto sviatku.

Pred pár dňami sme sa dostali do nemocnice a chcem sa s vami podeliť o svoje pozitívne skúsenosti získané na danom oddelení.

Som veľmi prekvapená, až niekedy šokovaná, ale v pozitívnom slova zmysle.

Naozaj zaujímavé, že v priebehu minút sa vám zmení pohľad, ale aj obraz. Vonku je to katastrofa, a zrazu na oddelení, ako keby ste boli v inom svete. Dva rôzne svety v jednej budove.

Ako som prechádzala poschodiami, som si všimla, že hodinky na stene všade ukazovali iný čas. Baterky v nich boli určite staré.

To mi dalo pocit, že v tom zhone sa aj čas zastavil. Ukazovali až hodinové rozdiely.

V tom okamihu pre mňa v danej budove sa okrem času akoby všetko zastavilo.

Staré kachličky, tmavé chodby, stará budova. Budova, kde čas stojí a len ľudia bez úsmevu na tvári chodia hore-dole. Prvý môj pocit, preboha, čo tu chcem, kam som sa to dostala.

Nakoniec po absolvovaní niektorých vyšetrení, a pri kontakte s viacerými lekármi som začala získavať dobrý pocit.

Nakoniec nás prijali na oddelenie. Na izbu, kde sme boli umiestnený len my dvaja.

Väčšina ľudí si spája nemocničné prostredie s negatívnymi dojmami, pocitmi alebo s chorobou.

Prvé, čo človeka napadne, je slovo pacient, lekár, choroba alebo utrpenie.

Nemocnice navštevujú ľudia, ktorí sú chorí, ktorí vyhľadávajú zdravotnú pomoc alebo ako hostia, ktorí navštevujú svojich známych alebo rodinných príslušníkov.

Ale aj tí, čo majú byť alebo už sú hospitalizovaní.

Pritom nemôžeme zabúdať, že nemocničné prostredie je pre veľmi veľa ľudí aj pracovným prostredím. Sú tam zamestnaní a ich práca je vnímaná pozitívne.

Nemocničné prostredie nie je len o chorobách, bolestiach, zdravotných sestričkách, lekároch, sanitároch, upratovačkách ale aj o radostiach a dobrých pocitoch.

V tomto, v ktorom som bola, alebo ešte som, hodnotím za veľmi dobré.

Veľmi milo som sa prekvapila. Dostala som izbu, ktorú v iných nemocniciach ponúkajú za nadštandard, alebo je spoplatnená.

Izba, v ktorej je všetko, čo pacient v nemocničnom prostredí asi potrebuje.

Na našej priradenej izbe bolo samostatné WC, sprcha, chladnička, funkčná posteľ s ovládaním a čistota.

 

Strava. No o strave môžem povedať, veľmi chutne varia a podávajú primerané porcie. Hladný tu nebude nikto. Varia v nemocnici. Nie externým dodávateľom.

 

     

Ochota personálu a prístup hodnotím veľmi vysoko. Je jedno kedy sa na nich obrátite, sú vždy pri vás. S úsmevom vykonávajú svoju prácu a veľmi milo sa rozprávajú s malými pacientmi a ich rodinnými príslušníkmi. Lekár je vždy k dispozícii. S milým a zároveň odborným prístupom sú vždy pripravení vám odpovedať, poprípade poradiť, ak sa na nich obrátite. A to v každej situácii. Sú dostupní a ochotní.

Personál je dobrý. Upratovačky každý deň čisto vyupratujú miestnosti.

A čomu som sa naozaj potešila je, že na oddelení existuje separácia odpadu.

Hodnotím to vysoko.

Naša izba je umiestnená pri sesterskej a spoločnej miestnosti. Musím povedať, počas pobytu som ani raz nepočula negatívne vyjadrenia medzi sebou. Noc si skracovali milými rozhovormi o sebe a nie o iných. Veľmi sa mi to páčilo. Neohovárali, nekritizovali, ale si pomáhali. Je to tu naozaj zohratý tím, pozitívne naladený. Majú otvorenú, priamu komunikáciu, v ktorej cítite pozitívne zmýšľanie.

Na oddelení už ozdobili vianočný stromček k sviatku Mikuláša, aby deti, ktoré sú v ústavnej zdravotnej starostlivosti, prežívali radosť a prekvapenie.

Pod stromček oddelenie dostalo krásne hračky.

My sme došli po sviatku Mikuláša, až 9.12, ale nevynechali ani nás. Dostali sme možnosť si vybrať z košíka malú pozornosť, ktorá naozaj v tom momente potešila, a na ktorú aj teraz milo spomínam.

Nič nie je krajšie, ako keď vidíte radosť detí v očiach.

Spod stromčeka si mohol každý hocikedy vybrať hračku alebo ceruzky na hranie.

Nebolo to tabu, ale spĺňalo to cieľ, na ktorý bol stromček postavený.

Som rada, že aj na Slovensku existujú takéto nemocnice. A som nesmierne rada, že zdravotný personál je taký, aký je. Milý, nápomocný, pozitívny a vždy usmiaty. Myslím si, že ináč by to asi veľmi ťažko fungovalo, a niekde aj funguje, kde táto pracovná kultúra nie je na takejto vysokej úrovni.

Takže môžem povedať, že pri chorobe a utrpeniam, kvôli ktorým je tam väčšina pacientov, pacienti a ich rodinný príslušníci získajú aj pozitívne skúsenosti a iný pohľad o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, o ľuďoch, ktorí sú súčasťou celého procesu, v ktorom sa daná osoba nachádza.

V danom prostredí sa vieme zastaviť a ohodnotiť ľudský prístup, rešpekt a hodnoty, na ktoré niekedy v tomto modernom zhone už aj pozabudneme.

Všade sú ľudia, je to len o ľuďoch, a je to pre ľudí. Tak si myslím, že je dobré podporiť a pochváliť tých, ktorí prispievajú k tomu, aby tým ľuďom bolo čo najlepšie. A v danej nemocnici na danom oddelení preukázali, že ľudskosť a ľudské hodnoty sú na prvom mieste.

Ďakujem a prajem každému, aby našiel aj v tej najťažšej situácii tie najlepšie veci, aj keď niekedy máme pocit, že čas sa okolo nás zastavil.

Prajem každému krásne predvianočné obdobie

PS. Keby vás náhodou zaujímala nemocnica o ktorej píšem, tak s radosťou vám prezradím, že sme boli na detskej klinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Nových Zámkoch, prvý krát, náhodne a v prípade potreby do budúcna určite bude to tá nemocnice, ktorú uprednostníme:)

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.