Hľadáme v nákupoch radosť, úžitok a pohodlie

Ahojte
Dnes by som veľmi rada začala hneď s otázkou.
Ako ste trávili Black friday eufóriu alebo horúčku, uniesla vás? Boli ste aj vy v nákupnom ošiali? Čo si myslíte o zľavách na Black Friday/Saturday? Využívate ich? Alebo vás ešte ten nový trend z USA neočaroval? Čierny piatok & sobota, ktorý je vždy 4. piatok v novembri, je to deň po Dni vďakyvzdania v Spojených štátoch, ako začiatok predvianočnej nákupnej horúčky. Alebo cyber week na internete. Hit alebo marketingový ťah v USA. Mne sa niekedy zdá, akoby Slováci boli vždy v takomto hite, hlavne keď si pozriem outlety na okolí alebo keď nakupujú v Primarku.
Idú na kvantitu, čim lacnejšie tým viac.
Ja som tento piatok, využila ako každý iný piatok.
Tentokrát som navštívila kamarátku, ktorá má malú predajňu. Kde som si v kľude vybrala niečo pre radosť. Radšej podporím svojich alebo malých podnikateľov, ktorý to majú naozaj ťažké presvedčiť, že kvalita a niečo naviac, je hodnotnejšie, ako kvantita. Aj ona mala niektorý tovar v ponuke v rámci čierneho piatka, aby bola in. Ja som si objednala ale mimo tejto ponuky, lebo preto, že to je v ponuke neznamená, že to aj potrebujem.
Prezradím vám, že to nebolo zlacnené, čo som si objednala.

Nekupujem veci, lebo sú zlacnené. Nekupujem, lebo je Black Friday. Nekupujem, lebo to niekto chce. Nekupujem, aby som podporovala konzum, nepotrebnú spotrebu. Kupujem väčšinou, lebo to potrebujem, napr. mení sa mi konfekčná veľkosť, alebo sa spotrebovali veci a sú nepoužiteľné. Snažím sa minimalizovať a dávať väčšiu hodnotu produktom a službám. Ich pôvodu a cieľu. Spájam radosť, úžitok a pohodlie. Milujem malé obchodíky, kde možno dostanete aj niečo naviac napr. kávu, čaj alebo jedno to milé slovko.

Milujem ak mám osobný kontakt s predajcom alebo so samotným majiteľom, ak mám pocit, že sa naň môžem hocikedy obrátiť. Milujeme pohodlie, relax, súkromie, luxus a dôveru.
Určite ste si všimli, že aj drahé značky zmenili kvalitu svojich produktov. Roky dozadu som kupovala s presvedčením, poznala som presne svoju kolekciu, ktorú som si na slepo mohla kúpiť, lebo kvalita, veľkosť a hodnota materiálu boli top. Produkty mi vydržali roky. Teraz už iba rok, dva. Dnes to už nemôžem povedať ani o najdrahších značkách, že sú trváce. Kvalita sa stráca. Materiály sú katastrofálne, tá recyklácia, ten východ, to, že za každú cenu len zarobiť a čím viac… je katastrofálne.

Kto by z nás nezaplatil, za niečo, čo by mu vydržalo dlho. Dnes to vyperiem raz, dvakrát a môžem ísť znova do obchodu kupovať, lebo sa zmení materiál, šaty strácajú formu, trhajú sa. Sme obklopení klamstvami výrobcov, aby oni dlhodobo zarábali. Nehovoríme o udržateľnosti voči prostrediu, ale udržateľnosti biznisu.
Preto, pre mňa, že zľava má byť lákadlom, si poviem nie.
Keď si len pozriem obchody napr. taký Parndorf. To množstvo áut, ľudí, tie peniaze, ten nákup, ten tovar, čo sa tam dováža, to množstvo…
Keby som si len jednu dennú tržbu zrátala všetkých tých obchodov za jeden deň napr. vo Viedni alebo v Parndorfe, myslím si, že by sme s tými peniazmi mohli nakŕmiť veľmi veľa detí. Iba jeden deň z toho príjmu by stačil určite, aby sme niekde pomohli.
Nie, my sme sa radšej rozhodli, že kupujeme, kupujeme a detí o ich detstvo okrádame. Deti, ktoré to vyrábajú, aby svojim rodinám pomáhali.
Keď vidím tie videá, jedno vám aj priložím ako ukážku, čoho sú ľudia schopní, je mi smutno. Ako sa ľudia správajú len kvôli tomu, aby si niečo kúpili, a pritom zabudli, že vďaka ich chamtivosti iní zarábajú.
Máme obmedzené zdroje aj kapacity, keď sa pozrieme na množstvo napr. oblečenia v jednom meste vo všetkých obchodoch, tak sú to obrovské množstvá tovaru. Ale to, že sú na skladoch alebo v obchodoch je len jedna časť story, druhá časť je, že to je skrytý odpad, ktorý niekde skôr alebo neskôr skončí.
Toto je tá časť, ktorú som sa rozhodla nepodporovať.
Ako? Kupovať minimálne, len naozaj potrebné. Nepotrebné darovať ľuďom, ktorí to využijú. Napr. po deťoch som mala kompletný drahý set drevených vláčikov, koľajnice atď. Je tomu asi pätnásť rokov, čo som to darovala do škôlky. Prečo? Rozhodla som sa z dôvodu podporiť veľa detí, nie jedno alebo dve.


Keby som to bola darovala jednému poprípade dvom, tak asi 10 rokov sa s tým niekto hrá, potom to asi niekto zdedí, alebo znehodnotí.
Týmto spôsobom, že som sa rozhodla pre škôlku, som sa rozhodla pre veľa detí na dlhé roky.
Každý rok navštevuje škôlky veľa detí (záleží na veľkosti škôlky). Napr. v tej, do ktorej som to darovala je cca 50 detí a po 10 rokoch sa s tým hralo 300-600 detí. Musím ale povedať, že hračky od nás tam majú ešte stále, a je tomu už 17 rokov.
Tak verím, že čím viacej ľudí bude kupovať naozaj to, čo potrebuje k životu, a nie len preto, lebo je to v akcii, alebo lebo to majú aj iní, ale aj preto, že pomôže sebe aj iným.

To ešte neznamená, že ja si nič nekúpim v akcii. Áno, kupujem, ale nejdem kvôli akciám nakupovať. Minimalizujem si domácnosť a život. Mám svoj štýl a presne viem, čo chcem. Keď to nájdem v akcii, tak si to aj ja určite kúpim. Ale, aby som kupovala v obchode a išla len akciové veci kupovať, tak to nie. A viete prečo? Lebo keď si tie veci následne pozriete, tak prídete na to, že ani jednu ste nemali pred nákupom v pláne.
Tá super akcia vám totiž vyprázdnila peňaženku. Kúpili ste s cieľom, že na niečo to bude dobré. Asi, možno, určite. Na jedno to bolo perfektné, vyprázdnili ste si konto, peňaženku ale určite nie svoje súkromie, svoj domov. Venovali ste svoj čas tým, ktorý vďaka vám zarobili.
A preto nestrácajme hlavu v nejakých tých akciách. Najväčšia akcia je keď odoláte. Vtedy usporíte najviac.
Prajem každému krásny deň. Úspory začínajú doma. To, čo máš, nemiň, tú zľavu využi radšej pre svoju rodinu. Z toho budete mať hneď viacerí naraz väčšiu radosť. Venujme si v prvom rade jedno z najdrahších, čo máme, a to je kúsok svojho života, lásku, čas.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.