Dovolenka z iného uhľa pohľadu, dovolenka bez odpadu

Minimalizmus, komunizmus, jednoduchosť, šťastie, zero waste, krása prírody a najdôležitejšie hodnoty života v jednej skúsenosti. Dovolenka z iného uhľa pohľadu, dovolenka bez odpadu

Je leto a je dovolenkové obdobie, deti majú prázdniny a my sme sa vybrali tam, kam asi väčšina turistov nechodí.

Nešli sme k moru, k vode, do hôr, do destinácii, ktoré vyhľadáva väčšina turistov, do destinácii, za ktoré treba platiť veľmi veľa peňazí.

Vybrali sme sa potulkami mestom, ktoré je podobné môjmu rodnému mestu.

Vybrali sme sa do mesta Banja Luka v Bosne a Hercegovine.

Promenade – Gospodska street, Banja Luka

Banja Luka – Бања Лука, je druhé najväčšie mesto Bosny a Hercegoviny.

Kastel, Banja Luka

Obyvateľov Bosny a Hercegoviny možno zaradiť do troch národností:

Bosniaci, Bosnianski Srbi a Bosnianski Chorváti.

Čo sa týka náboženstva, Bosniaci sú spravidla sunnitskí moslimovia, Srbi pravoslávni kresťania a Chorváti sú katolíci.

Hovorí sa tu troma jazykmi – bosniansky, srbsky a chorvátsky, ktoré sú súčasťou južnej vetvy slovanských jazykov a sú vzájomne zrozumiteľné.

V čom som našla podobu?

Rozloha Bosny a Hercegoviny (51 197 kilometrov štvorcových) je len o niečo väčšia než rozloha Slovenska.

Obe mestá (porovnanie s Komárnom) sú historické, postkomunistické, oboma mestami preteká rieka.

rieka Vrbas, Banja Luka

Je tam pevnosť, ktorá mi pripomínala múry tej komárňanskej.

Kastel, Banja Luka
Reštaurácia Kazamat, Banja Luka

Mesto, ktoré je na prvý pohľad ako doma, iba nadpisy nám prezrádzajú, že nie sme na Slovensku.

Popri latinke majú všetko napísané aj v cyrilike.

Medicinski fakultet Banja Luka

Banja Luka je mesto, kde v jednej štvrti nájdete blízko seba mešitu, katolícky kostol, pravoslávny kostol a synagógu.

Christ-Erlöser-Kathedrale, Banja Luka

Ferhat-Pascha-Moschee, Banja Luka

Pri potulkách sme najprv nechápali, prečo vidíme niekde vlajky Bosny a niekde vlajky Srbska a prečo na pôde Bosny existuje mesto, ktoré má autonómiu Srbska.

 

Je to preto, lebo Bosna a Hercegovina sa skladá z dvoch entít: Federácia Bosny a Hercegoviny (FBiH) a Republika Srpska (RS).

Hranice medzi nimi ustanovila Daytonská mierová zmluva z roku 1995, ktorá ukončila Bosniansku vojnu. Zaujímavosťou je federálny Dištrikt Brčko na severovýchode krajiny, ktorý je súčasťou oboch entít a pod spoločnou správou.

Palata Republike Srpske
Palata Republike Srpske – Banja Luka

Vedeli sme, že sme prešli hranice do Bosny a predsa, keď sme dorazili do Banja Luky, boli sme v Srbsku.

Radnica, Banja Luka

Ako je to možné?

Je to kvôli tomu, že Banja Luka je najväčšie a de facto hlavné mesto autonómnej entity, Republiky srbskej a geografického a historického regiónu Bosnianska krajina.

Pripadalo nám to podobne, ako keď sa prechádzajú ľudia v mojom rodnom meste na pokraji Dunaja, kde si veľa ľudí pomýli Maďarsko so Slovenskom, a iba po dlhom vysvetlení histórie pochopia situáciu, že aj keď väčšina ľudí hovorí svojím materinským jazykom, v danom prípade maďarským, je Komárno mesto na slovenskom území.

Takže veľmi rýchle som pochopila situáciu mesta Banja Luka.

Cestou tam a aj tam som len s otvorenými ústami pozerala a sledovala krajinu, mestá, obce, domy a ľudí, ich kultúru, architektúru a všetko čo som cestou videla a stretla.

Územie Srbska má veľmi bohatú históriu, ktorá siaha až ku Keltom.

Narodil sa tu rímsky cisár Konštantín Veľký, neskôr to tam spustošil Attila, kráľ Hunov, potom prišla doba Osmanskej ríše, neskôr osamostatnenie Srbska, prežili obe svetové vojny a nakoniec rozdelenie Juhoslávie.

 

Videla som mestá, obce, domy, ktoré poznačila vojna.

Niektoré ostali tak, ako boli, rozstrieľané, opustené a nikto v nich nebýval.

A na druhej strane domy, ktoré boli vojakmi vybudované, postavené a zároveň aj obývané. Jeden vedľa druhého, bez výnimky.

Nádherné mestá, obce obklopené prekrásnou čistou prírodou, hustými lesmi, čistými riekami a prekrásnymi horami.

 

O čom hovorím?

Snažím sa popísať zážitok, ktorý bol spestrený jednoduchými, ale hodnotnými skúsenosťami, zážitkami a vecami.

Zážitok, ktorý bol neskutočne veľký. Srbi sú priam neuveriteľne pohostinní a priateľskí.

Keď ste otvorili oči, videli ste len krásu, nikde neboli obchody, ktoré vás zmietli, ktoré vám zobrali pozornosť od všetkého pekného, mesto nebolo multikultúrne poznačené, nevideli sme na ľuďoch tetovania, piercingy, pestrofarebné vlasy…

Reštaurácia Stara Ada, Banja Luka

Po cestách, v lesoch, na uličkách neboli skládky, odpady.

Všetko bolo poupratované a uchované.

Cesty neboli rozbité, deravé, chodníky neboli opravované, ako to poznáme u nás doma, že hore-dole fľakaté – tu asfalt, tam asfalt.

Minimalizmus, komunizmus, jednoduchosť, šťastie, zero waste, krása prírody a najdôležitejšie hodnoty života v jednej skúsenosti.

Na srbskej hrude sa výnimočne darí snáď každému druhu ovocia či zeleniny – nájdete tu paradajky veľkosti vašej hlavy, jahody červené ako nikde na svete či obrovské sladké melóny.

Trznica a.d Banja Luka
Trznica a.d Banja Luka

Stačí si odskočiť do tržnice a všetko nájdete na jednom mieste.

Ak sa prejdete po uličkách mesta, nikdy neuvidíte nikoho obézneho, všetci sú viac-menej fit.

Trznica a.d Banja Luka

Okrem toho tam skoro vôbec nenájdete nízkych chlapov a ženy si na vzhľade veľmi zakladajú.

Radnica, Banja Luka

Všetci sú veľmi vkusne oblečení.

Deti a aj dospelí sú v top moderných oblečeniach.

Ľudia, ktorí túžia po minimalizme, čistote, kľude, empatii a trošku retro zážitku, poprípade spoznaní viacerých kultúr, sú v tomto meste na tom správnom mieste. Tu je oddych vnímaný ináč, ale je na 100% zaručený.

Prečo?

Ako sme prestúpili hranice Chorvátska, okamžite sme sa ocitli v inom svete. Cestovali sme časom, bolo to ako vo filme, ako keby ste sa vrátili do svojho detstva, alebo do rokov 1970-80 a všetko okolo vnímali dnešným rozumom. Zrazu ste sa ocitli v čarovnej krajine, ktorá vás obklopila krásnou prírodou. Miesto bez stresu, plné minimalizmu.

Museum of Modern Art of Republika Srpska, Banja Luka

Nebudem rozpisovať, že cestou popri Balatone sa hemžili turisti a tu nikoho nestretnete, ani jedno auto s cudzou značkou, a aj tie, ktoré majú značky zo zahraničia, sú domáci žijúci a pracujúci mimo svojho kraja.

..

Ponukou nepotrebného a veľkého chaosu som po hraniciach natrafila na pokoj a krásnu prírodu, akoby som cestovala v čase naspäť, ale v pozitívnom slova zmysle.

Cítim, vidím minulosť a som v súčasnosti. Hovorím o čase 30 rokov dozadu, roky 1980.

Miesto, ktoré ešte neovplyvnila európska únia.

Miesto, ktoré nie je riadené konzumom, kde Konzum sa volá malý obchodík s potravinami, kde nie je výber všetkého nepotrebného, ale len podstatného.

Potrebuješ sa napiť, si smädný? Potrebuješ vodu, tak v ponuke nájdeš iba jednu a nie výber tej istej vody, len ináč zabalenej.

A majú pravdu, načo sa stratiť vo výbere, v nepotrebnom a len zabalenom, čo bude v konečnom dôsledku iba odpad.

Som smädná, potrebujem vodu a nie značky.

Môj dopyt bol a ponuka je tiež, takže viac ani nepotrebujem! 🙂 Smäd uhasí voda, a nie značka.

Kaviarne a terasy boli vždy preplnené. Nikde neboli plastové nápoje. Ľudia ich nekupovali.

Keď sme si sadli na kávu, dostali sme k nej veľký pohár vody. Keď som si objednala vodu ako nápoj, dostala som sklenenú fľašu. Najviac plastu som asi stretla na trhu, kde do plastových sáčkov balili tovar kupujúcim.

Hotel Palace, Banja Luka

Dostala som sa do krásy vtedajšieho komunizmu. Ľudia nemali veľa, všetci boli rovnakí, a tichí. Nikto nevykrikoval, pomaly sa pohybovali, videli sme na nich, že majú veľa času a nikam sa neponáhľajú. Mesto žilo presne tak, ako si to ešte ja pamätám zo svojho detstva.

V meste, kam sme sa pozerali nás o tom presviedčali aj hodinky, ani jedny neukazovali správny čas.

Platidlom v Bosne a Hercegovine je konvertibilná marka so skratkou KM, ktorá sa delí na 100 pfenigov.

Boli deti, ktoré žobrali a bol aj jeden starší pán so svojou manželkou, ktorí tiež žobrali na ulici. Ale boli to ľudia, ktorým ste s radosťou a dobrým pocitom dali, lebo ich nebolo veľa, ale málo a vtedy aj radšej obdarujete.

Cigarety sa predávali v aktovkách, núkali vám ich, ako za čias komunizmu.

Mesto bolo veľmi čisté, nikde ani odpadu.

Prečo? Vysvetlení je viacero, ale podľa počtu kontajnerov vidíme, že spotreba nie je veľká. Nekupujú zbytočné veci, odpad selektujú a neodhadzujú na ulici.

Keď nie je veľká ponuka, nie je ani veľká spotreba, ľudia nie sú dezorientovaní v ponuke, značkami a ponukou zbytočného, prebytočného a toho istého, len zabaleného ináč.

Mesto nebolo preplnené billboardami.

Tu presne vidieť podstatu. Všetko majú.

Žijú, sú šťastní, vyrovnaní a asi po vojne poznajú podstatu a hodnoty zdravého života.

Títo ľudia majú pravý úsmev na tvári, tešia sa jeden druhému, zabávajú sa, majú čas pre rodiny, prechádzajú sa, nie sú vystresovaní, nie sú riadení konzumom.

Obchody neboli preplnené ponukou zbytočného, ľudia nemali v rukách mobily, keď sa prechádzali, nemali ani jeden slúchadlá v ušiach, venovali sa jeden druhému, nemali tetovania po tele, ani piercing, nechceli byť iní, ako sú. Boli štýlovo a trendovo oblečení.

Boli vkusne, moderne a čisto ošatení, ulice boli plné, mesto žilo, kaviarne boli domácimi preplnené. Všade boli len oni a nie turisti.

Mesto žilo obyvateľmi, rodinami, mladými a staršou generáciou. My sme naozaj boli v Bosne a Hercegovine medzi Srbmi a nie na maďarskom Balatone medzi Nemcami.

Počuli sme, videli sme ich kultúru, správanie a spoznali ich plnohodnotný život.

Ideálne miesto pre rodiny a deti.

Môžem len odporúčať! Akonáhle sa mi podarí, určite sa sem aj vrátim.

A pre chlapcov len toľko, ak hľadáte do svojho života jednoduché, prosté, krásne, múdre dievčatá, ktoré preferujú iné hodnoty a vážia si ich, tak Vám odporúčam túto nádhernú krajinu. Ženy a dievčence sú veľmi pekné, milé a sympatické. Pomer, medzi mužmi a ženami je veľmi zaujímavý, na jedného chlapa pripadá sedem dievčat. Takže ja byť chlapom, tak neváham.

Bosnia, Hercegovina, Srbsko a my.

Naposledy by som veľmi rada spomenula aj demonštráciu pod názvom #PravdaZaDavida.

Nevynechali sme ju.

Je to velmi smutný príbeh o mladom chlapcovi, študentovi, ktorý zmyzol, a ktorého našli neskôr už iba mrtvého.

Keď nájdu chlapca v kanály, a ..v ten deň všetky kamery v meste odmontujú.. dôkazy nenájdu a obvinenia padnú, .. rodina žiada pravdu, syna odvezie na optupciu radšej do zahraničia.. , kto stojí a chráni koho?.. kde je pravda?

My sme boli pri tom 139 deň – 11.08.2018

#PravdazaDavida
Chlapec, ktorý sa nikdy už nevráti.
Pravda za chlapca, ktorého asi kruto zabili.. a rodina, ktorá za pravdu bojuje.
Zostal už iba smútok a viera, že každý spozná pravdu.
Stalo sa čo sa nemalo stať.
Rodičia stratila syna za podmienok, ktoré by nikto nikomu neprial.
Počas celej demonštrácie zimovriavky na tele.
Cítiť od ľudí spolupatričnosť, súcit, oporu, silu, smútok, vieru a oddanosť bojovať do konca, bojovať za pravdu, za pravdu svojho syna.
Netreba vedieť po srbsky, aby sme pochopil o čo ide…
PRAVDA ZA DAVIDA

PravdaZaDavida #TruthforDavid #DavorDragicevic


✊️Žijeme na svete iba raz. ✊️We live in the world only once. J.W.Goethe ✊️
Chlapec s dreadlockmi a autorom veršov je David Dragičević, 21-ročný študent elektrotechniky na univerzite v Banja Luke, vášnivý reggae a hip hop.✊️

Chlapec, po ktorom ostala už iba jeho skladba a z ktorej sa stala hymna.

Banja Luka Foto

 

 

 

 

 

 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.